Po nečakanom úspechu slovenskej futbalovej reprezentácie v Moskve, kde sme ruskú „zbornú“ zdolali gólom Miňa Stocha 0:1 sa obdobný fantastický výsledok „šošónom“ nepodaril. Naopak, prehrali rozdielom triedy 3:0, kedy katmi Žiliny boli Brazílčania Ari ( 2 zásahy ) a Ibson ( posledný klinec do rakvy). Spartak Moskva prešpikovaný legionármi z rôznych končín sveta mal hru našich zástupcov v najprestížnejšej klubovej súťaži sveta prečítanú ako šlabikár.
Nepustili nás k ničomu! Kľúčom k úspechu Spartakovcov bol vytrvalý pressing, dostupovanie a napádanie hráčov MŠK a to všetko okorenené brazílskym loptovým umením v rytme ich tradičnej samby. Nemožno však povedať, žeby Žilina sklamala. Hrali svoju hru smerom dopredu, ale jednoducho kvalitatívne nestačili. Zastávam názor, že radšej predviesť aspoň snahu o peknú hru a prehrať, ako betónovať celý zápas a pokaziť tak zážitok z hry nielen sebe, súperom, ale aj divákom.
Napriek tomuto výsledku však netreba hádzať flintu do žita, ale so zdvihnutou hlavou sa dívať smerom k ďalším zápasom Ligy Majstrov. „Nie je všem dnúm konec“. Šošóni získali skúsenosti, ktoré určite nie sú na zahodenie a kto vie, možno ich v nasledujúcich zápasoch dokážu zúročiť.
Tak, či onak slovenský futbal ide smerom nahor, aj keď niektoré výsledky tomu nenasvedčujú.