Prostitúcia resp. „šliapanie chodníka“ je spoločenský jav, ktorý sprevádza ľudstvo od nepamäti a bezpochyby sa tak skoro ani nevytratí. Zjednodušene ho možno definovať ako poskytovanie sexuálnych služieb za odplatu. Údaje o prostitúcii siahajú až do staroveku, no možno ju badať už aj na úrovni primátov – opica radšej ponúkne sexuálny styk samcovi, ktorý sa ju snaží pripraviť o jej potravu.
V Československej republike bola prostitúcia legálna až do roku 1922, kedy zákonom o potieraní pohlavných nemocí došlo k zrušeniu verejných domov. To však samozrejme neznamenalo jej zánik, existovala totiž v skrytej, pouličnej forme, čo logicky prispelo práve k šíreniu pohlavných chorôb a nie ich potieraniu. Po víťazstve komunistov v roku 1948 sa na prostitúciu nazeralo ako na jav, ktorý neprichádzal do úvahy v súvislosti s nazeraním na postavenie ženy v socialistickej spoločnosti. Bolo možné ju však trestne stíhať a to ako trestný čin príživníctva, ktorého sa dopúšťali osoby, ktoré sa živili nekalým spôsobom. Úplne sa postih prostitúcie vytratil v roku 1990, kedy z Trestného zákona vypadol trestný čin príživníctva a tak najstaršie remeslo doslova „visí vo vzduchu“ až dodnes.
Dnes zákon prostitúciu jednoducho povedané nerieši – nie je trestná, ale ani nijakým spôsobom regulovaná, ak samozrejme nerátame „pravidlá ulice“. Napriek nie práve pozitívnemu náhľadu spoločnosti na tento jav má prostitúcia aj svoje kladné stránky. Určite sa pýtate, že v čom tak asi môže byť prospešná. Pozitívny potenciál má predovšetkým pri riešení osobných problémov na poli sexuality – svojrázne a nadštandartné požiadavky a praktiky. Ďalej možno, aj keď na prvý pohľad nelogicky, vyvodzovať, že pôsobí preventívne voči rozvodovosti – neosobné a necitové sexuálne kontakty. V neposlednom rade pôsobí aj preventívne voči kriminalite so sexuálnym pozadím – uspokojovanie sexuálnych úchylov.
Na akom právnom základe sa teda prostitúcia vykonáva dnes? Erotické salóny majú síce svoje právne krytie ako živnosti, no oficiálne ide len o erotické masáže prípadne „tanec pri tyči“, pričom si môžme domyslieť, že to neskončí len pri takejto zábave. Musím však upozorniť, že existuje trestný čin kupliarstva, ktorý ľudovo povedané postihuje „pasákov“, takže so sexbiznisom to nie je to až také ružové ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Myslím si, že je na čase sa najstarším remeslom zaoberať už aj na legislatívnej úrovni a tak ho dostať aspoň pod akú – takú kontrolu a eliminovať tak negatívne stránky, ktoré bez debaty so sebou prináša. Stačí sa inšpirovať inými krajinami, ktoré sa už s prostitúciou vyrovnali napr. formou živnosti. Zdravie občanov a prísun peňazí do štátneho rozpočtu vo forme daní a odvodov by mali mať na pamäti naši zákonodarcovia pri riešení tejto otázky.
Už nie je čas na prudérnosť a uhýbanie pohľadom pred problémom, ktorý sa sám od seba nikdy nevyrieši.
Celá debata | RSS tejto debaty