Po piatkovom zápase v Jerevane, kde nám Arménci nastavili zrkadlo a bez väčších ťažkostí nám ukradli plánované 3 body, slovenská futbalová reprezentácia si renomé nenapravila ani doma v Žiline. Dôvody neúspechu v Jerevane možno hľadať v hlavách našich reprezentantov, ktorí po nečakane skvelom štarte do kvalifikácie na ME nejako pozabudli, že predsa len nie sú extra trieda a 16 miesto v rebríčku FIFA automaticky neznamená, že s ľahkosťou zdoláme mannschaft, ktorý sa nachádza až v druhej stovke rebríčka. Rýchlosť, kolmé prihrávky za obranu a k tomu prepracovaný pressing až trikrát rozvlnili sieť za Jánom Muchom. Svetlý moment v podaní V. Weissa ml. bol len slabou náplasťou na ubolené oči slovenského fanúšika. “ Treba na tento zápas rýchlo zabudnúť“, vraveli všetci “ kompetentní“.
Prišiel však utorok a zrazu som mal pocit, ako sa tomu len hovorí – deja vu. Po chybe v obrane sa odrazená lopta dostala na kopačku Ledgera a tomu už nič nebránilo skórovať. 0:1. O vyrovnanie sa ešte do konca prvého polčasu postaral navrátilec do repre Ján Ďurica. Po rohu a predĺženej lopte nekompromisne hlavou aj za pomoci brvna rozvlnil sieť S. Givena a nálada na štadióne sa zrazu zdvihla. Vyrovnané! Len škoda, že to bolo z našej strany všetko. Samozrejme nesmiem zabudnúť na koniec prvého polčasu a vychytanú penaultu R. Keana. Mucha – širák dole. O tom, či to bola skutočne situácia na pokutový kop polemizovať nechcem a ani nebudem. V každom prípade ísť do šatne o stave 1:2 by znamenalo nielen pre našu reprezentáciu ťažko zdolateľný psychologický moment. V druhom polčase diváci toho veľa nevideli, či už z jednej alebo druhej strany. Tuctový zápas, na ktorý sa okrem fanúšikov národných mužstiev asi nikto nepozeral. Nesmiem však zabudnúť na fakt, že R. Keane v utorok svoje strelecké kopačky, našťastie pre nás, nechal zavesené na klici v šatni. Okrem nepremenenej penaulty sa ocitol ešte v dvoch vyložených šanciach, z ktorých keby bol premenil aspoň jednu, dovolím si tvrdiť – bolo by vymaľované. A tak vďaka aspoň za bod.
Celková situácia v skupine sa zamotáva. Vyrovnaná – asi takýto prívlastok jej možno udeliť. Možno by sa naši chlapci mali inšpirovať súpermi z Moskvy, ktorý sa po facke od nás dokázali rýchlo spamätať a z posledných dvoch zápasov, za ktoré sme si my pripísali chudobní jeden bod, si oni zo súperových ihrísk doniesli bodov šesť.
Celá debata | RSS tejto debaty